Community » Hattrick Press

Ako Kain a Ábel

Written by Oneeek

Autorom tejto minpoviedky o dvoch brankároch je taliansky manažér Tarzan1 - (897013).

Dvaja brankári na jednom mieste, vždy jeden vedľa druhého… takmer dvojičky.
Život i kariéra však mali pre nich pripravený opačný osud. A vyústením toho bola tragédia.

„Haló?“
„112? V izbe číslo 847 v Hoteli Bristol neďaleko štadióna Romolo v Monteverde je zastrelený muž.“
„Kto volá?“
„Priateľ.“

* * *

„Maršal, anonym hlási mŕtve telo v Hoteli Bristol.“
„Seržant, zavolajte dôstojníka Caputa. Ideme na miesto činu. Zapnite sirény!“
„Áno, áno.“

Počuť typický zvuk talianskych sirén.
Puuuu-Piiii-Puuuu-Piiiii-Puuuu-Piiii-Puuuu-Piiiii

„Zdá sa, že je tu všetko v poriadku...“ hlási seržant Capone maršalovi Capuzzovi.
„Áno... Ale ten mŕtvy muž je stále mŕtvy! A je to len chlapec. Nevyzerá ako feťák a toto nie je hotel pre tulákov. Skôr vyzerá ako športovec. Caputo!?!“
„Nejaké rozkazy, maršal?“
„Zavolajte na forenzné oddelenie, aby odobrali dôkazy. Pozrime sa, či pri sebe nemá peňaženku... Možno ho identifikujeme. Veru, je tu: Grezzju Muscat, Malťan, narodený v Birkirkare, pred 20 rokmi...“
„Ale veď ja ho poznám!!!“
„Ako to myslíš, že ho poznáš?! Urobil si už, o čo som ťa požiadal?“
„Ešte nie. Ale toto je brankár maltskej reprezentácie do 21 rokov na Hattricku!“
„A to je čo?“
„Internetová hra, online futbalový manažér, zajtra sa hrá zápas Taliansko U21 – Malta U21 a tento chudák v ňom mal hrať.“
„No dobre… Ale môžete už zavolať tých forenzných technikov!“
„Áno, pane.“

* * *

Zvyšní dvaja carabinieri zatiaľ pozorujú scénu: mŕtvola leží sčasti na krémovobielej koženej pohovke; nohy má však vyložené na sklenenom konferenčnom stolíku, na ktorom sú aj dve poloprázdne fľašky so žltou tekutinou, ktorá vyzerá ako pivo; na etikete je napísané Cisk Export Premium Lager... Také sa v Taliansku určite nepredáva. Kde ich vzal? Obsah týchto dvoch fliaš sa bude musieť poslať na analýzu. Je dosť pravdepodobné, že chlapec bol s niekým, koho dobre poznal.

„Maršal, forenzní technici prídu za pol hodiny.“

Maršal prikývne a pozrie na izbový telefón. Stlačí tlačidlo označené nápisom Recepcia a priloží si slúchadlo k uchu.

„Haló?“
„Tu maršal Capuzzo, volám z izby číslo 847.“
„Hovorte.“
„Bol zosnulý chlapec sám?“
„V izbe áno. Ale u nás v hoteli je ubytovaný celý tím – hráči, manažéri, zamestnanci tímu.“
„Dobre. Do desiatich minút chcem mať všetkých v hale pri recepcii.“
„Ale veď je už neskoro! Všetci spia!“
„Vrah určite nespí.“
„Vrah!!? Maršal, prosím, urobte mi láskavosť… Nerobme tu žiadny škandál...“
„Chcete, aby vyšiel najavo nejaký škandál? Zavolám kolegom z hygieny…“
„Ale nie, čo to s tým má spoločné…? Dobre teda, začnem obvolávať izby.“
„Dobre, to je všetko.“

* * *

„Zapečaťte túto izbu a príďte za mnou do jedálne. Ja medzitým zájdem dole.“

Cestou k výťahu si maršal pozorne všíma dvere izieb; prezerá si ich jedny po druhých. Ukladá si do pamäte čísla izieb a radí si ich k topánkam, ktoré sú pri nich uložené. Je presvedčený, že vrah býva v izbe na tom istom poschodí ako obeť. Hľadá kamery, ale žiadne nenachádza. Keď príde do haly s recepciou, nechá recepčného, ktorý má službu, aby mu podal asi päťdesiat pier a blok čistých hárkov papiera.

V hale rozloží niekoľko stolov, rozmiestni ich v rovnakej vzdialenosti od seba a keď sa k nemu pridajú ďalší dvaja carabinieri, položí na každý z nich pero a list papiera. Keď je všetko pripravené, prikáže svojim dvom asistentom, aby zostali pri vchode do miestnosti, usmerňovali chod a usádzali predvolané osoby, každú k jednému stolu.

Keď sa všetci usadia, rozpačití a ospalí, ujme sa slova maršal:
„Dnes v noci bol v tomto hoteli zabitý mladý muž. Volal sa Grezzju Muscat...“
Carabinier pohľadom sleduje reakcie všetkých, ktorí v reakcii na túto správu pochopiteľne zhíknu, vykríknu a prejavujú tak svoj smútok i úžas.
„Viem, že bol jedným z vašich spoluhráčov, a chápem vaše momentálne duševné rozpoloženie. Som si však istý, že medzi prítomnými v tejto miestnosti sa skrýva aj vrah.“
Prichádzajú ďalšie výkriky, tentoraz sú však prejavom rozhorčenia a hnevu.
„Dobre. Ak to tak nie je, ospravedlním sa vám. Teraz... prosím, na papier pred sebou napíšte svoje osobné údaje, číslo izby a úlohu v tíme. Prídem si ich vyzdvihnúť.“

Prechádza sa po miestnosti, prezerá si stoly a pozoruje prítomných: mnohí majú oči opuchnuté, pretože ich prebrali z hlbokého spánku. Oči iných sú plné sĺz. Ďalší píšu nervózne, škrtajú, čo napísali, a opravujú to. Niektorí sa zdajú byť úplne ochromení a nepíšu vôbec nič.
Iba jeden z nich je pokojný, a chladne upiera oči na papier. Takmer sa zdá, že je mu úplne ľahostajné všetko, čo sa deje vôkol neho. Je to veľmi mladý chlapec s rozstrapatenými ryšavými vlasmi a pehami na tvári. Jeho veľké modré oči sú otvorené dokorán a vidno, že má rozšírené zreničky.
Maršal Capuzzo pristúpi a prečíta si, čo tento chlapec napísal. POST: REZERVNÝ BRANKÁR.

Prečo „rezervný“? Zvyčajne sa taký brankár označuje ako brankárska dvojka, pretože je potrebné stanoviť medzi tými dvomi jasnú hierarchiu. Nikto by si však v definícii nepripísal úlohu rezervy. Niečo nie je v poriadku.
Stále obchádza stoly a medzitým však stále občas hľadí na tohto pehavého chlapca.

Pristúpi k seržantovi a tichým hlasom mu prikáže:
„Chcem sa porozprávať s tamtým chlapíkom, s tým s ryšavými vlasmi. Držte tu všetkých bez toho, aby spolu komunikovali; ak sa nevrátim do pol hodiny, pošlite všetkých spať. Keď príde forenzný tím, jeden z vás ich odprevadí hore a potom sa sem vráti na kontrolu.“

Maršal vedie ryšavého chlapca s papierom v ruke do malej vedľajšej miestnosti.

„Môžeme sa porozprávať, chlapče?“
„A o čom?“
„Nemáš mi čo povedať?“
„Volám sa Jacob Mamo, mám 20 a pol roka a som rezervný brankár HARAMBEE! a maltskej U21.“
„Prečo rezervný?“
„Ako to mám vedieť? On hrá proste vždy a ja nastupujem len vtedy, keď sa zraní.“
„Aj v klube?“
„Áno, dokonca aj v klube!“
„To nie je dobrá situácia.“
„Mne stačí, že mi ide plat.“
„Si trochu mladý na to, aby si bol taký cynický.“
„V mojej situácii by bol taký každý.“
„Chceš mi o tom porozprávať?“
„Zrodil som sa v jednom dorasteneckom maltskom tíme. Pri preradení boli moje schopnosti: 7/5/6 – Chytanie/Bránenie/Štandardky. Majiteľ dorasteneckého tímu ma okamžite dal na trh, pretože bol presvedčený, že som jedným z najlepších brankárov v krajine. Kupec ma kúpil ma za 462 tisíc. Plný snov a vyhliadok na skvelú budúcnosť som teda prišiel do nového klubu.

Namiesto toho sa však začala moja životná tragédia: v novom tíme som sa stretol so svojím rovesníkom (len o 15 dní mladším odo mňa), ktorý bol kúpený 12 dní predo mnou za 12,6 milióna. Mal len o jednu úroveň obrany viac ako ja... a už bol označený za „PREDURČENÉHO“. Okamžite som pochopil, že som bol kúpený len preto, aby som zaplnil druhý tréningový slot.
Naše kariéry idú ruka v ruke. Teda s jedným rozdielom – on hrá všetky veľké zápasy a získava skúsenosti, zatiaľ čo ja hrám tie ostatné.
Tréning sme tiež dostávali úplne identický a dnes sme obaja na 16/14 Chytanie/Štandardky. Je medzi nami len jediný rozdiel – jedna úroveň bránenia: on ju má schopnú, ja nedostatočnú.
Keď sa niekedy zraní,“ tempo jeho hlasu sa zrýchľuje a zvyšuje sa aj jeho hlasitosť, „prezident klubu nadáva, kričí a vrieska... A keď sa zraním ja, s úľavou si vydýchne a povie: ,Ešteže sa to nestalo jemu.‘“
A potom prišiel národný tím: V ten istý deň nás povolali do reprezentácie, v ten istý deň sme debutovali v priateľskom zápase. Každý z nás mal svoj vlastný polčas. No tým sa naše delenie skončilo: ja začínam na lavičke, no on vždy hrá… dokonca aj v U21.“
„Volal sa Grezzju Muscat?“
„Áno,“ mladík už takmer kričí. „A odo dnes som hlavný brankár ja, pretože dnes večer už konečne nie je o krok predo mnou!“