Community » Hattrick Press

Potulky so svetovým šampiónom (2. časť)

Written by LA-keebak

Druhá časť rozhovoru sa venuje otázkam, prečo si vybral Slovensko a jeho prvému obdobiu NT trénera na Slovensku. Kanit0 bol prvým trénerom, s ktorým sa národný tím prepracoval do IV. kola MS, ktoré bolo v časoch starého systému NT poslednou prekážkou pred ziskom medailí.

Vždy ma zaujímalo, prečo si si vybral Slovensko?

Toto rozhodnutie sa zrodilo ako zmes impulzov a pozorovania... Vždy som Slovensko vnímal ako krajinu, ktorej národný tím mal potenciál na dobré výsledky a dosiahnutie zaujímavých cieľov, aj keď nie vždy boli považovaní za favoritov. Zdalo sa mi to ako atraktívna príležitosť. Okrem toho som sa pozrel na konferenciu a komunita sa zdala byť aktívna a priateľská. Tieto faktory ma povzbudili, že toto môže byť pre mňa skvelý, dokonca ideálny projekt, na ktorom sa dá pracovať a keďže som nemal čo stratiť, pomyslel som si “prečo nie? Človek nikdy nevie, dám tomu šancu”. V podstate sa to stalo takto. Odstupom času môžem povedať, že ma intuícia nesklamala a urobil som najlepšie možné rozhodnutie!

Vybral si si krajinu, ktorá nikdy nemala zahraničného trénera, nikdy sme na konferencii nehovorili po anglicky. Bol si na to pripravený? Ako prebiehala komunikácia so skautmi a majiteľmi hráčov?

Bol som na to upozornený. V hlave som mal históriu volieb na Slovensku, moje šance stať sa trénerom boli nízke, pretože ste nikdy nemali trénera z inej krajiny ako Slovenska alebo Česka, takže komunite sa takýto nápad nemusel páčiť a mohla byť nedôverčivá voči trénerovi ktorý komunikuje len v angličtine, pretože niektorí manažéri mohli mať problém rozumieť a v konečnom dôsledku stratiť záujem o národný tím. Aj napriek tomu sa to rozhodol skúsiť, pomohol mi predošlý tréner backpacker (9494320), ktorý aj preložil moju kandidátsku reč do slovenčiny. Z komunity som deň za dňom pociťoval otvorenosť a empatiu. Všetko nakoniec viedlo k môjmu zvoleniu.

Na začiatku môjho prvého obdobia som sa snažil všetko zverejňovať v slovenčine (vďaka backpackerovi a KappoOne (11084823), ktorý bol ďalším manažérom, čo mi v tomto smere ponúkol pomoc). Neskôr som si myslel, že ich otravujem už príliš, pretože moje príspevky boli relatívne dlhé a všimol som si, že komunita sa so mnou snaží komunikovať anglicky (čo ma veľmi potešilo, pretože na niektorých bolo vidieť, že sa snažia len kvôli mne). Následne som vyskúšal zverejňovať príspevky v angličtine. Úprimne, jazyk pre mňa nikdy nebol problémom či bariérou a myslím, že moje predpoklady boli mylné, pretože pravdou je, že väčšia časť komunity anglicky rozumie dobre. Nebudem skrývať, že raz za čas som musel čítať správy napísané po slovensky, avšak nebolo to nič, čo by nezvládol google prekladač alebo moji pomocníci. Touto cestou som sa dokonca naučil pár viet po slovensky, a naozaj ma to bavilo!

Povedz nám o ľuďoch, ktorými si bol obklopený. Spolupracoval si s miestnymi manažérmi alebo krajanmi z Portugalska? Zblížil si sa s niekým, kto sa časom stal tvojou pravou rukou?

Tieto dve otázky môžem odpovedať skoro naraz, pretože polovicu odpovede na túto otázku som už vlastne napísal v predchádzajúcej odpovedi, kde som zmienil dvoch miestnych manažérov, s ktorými som spolupracoval a ktorí boli vždy po ruke. Backpacker mi pomáhal najviac, najmä zaúčal nových skautov a umiestňoval hráčov vychádzajúcich z tímu U21, keďže ja som bol zaneprázdnený prípravou zostáv a staraním sa o generáciu 28-34 ročných hráčov. Najviac som komunikoval práve so spomínanou dvojicou, ale boli aj ďalší, veľmi pozorní a zanietení manažéri - napríklad niektorí boli ochotní urobiť z hráčov trénerov, aby sa vyhli zdĺhavému liečeniu zranenia a podobne. Naozaj sa nemôžem sťažovať na nikoho zo slovenskej komunity, môžem povedať len pekné veci, pretože všetci ma podporovali a boli ku mne jednoducho milí!

Mojou pravou rukou bol theDig (13659546), ktorého poznám dlhé roky. Myslím, že som sa s ním prvýkrát rozprával v roku 2010, keď sme spolupracovali na neoficiálnom mentorskom projekte pre nováčikov v Portugalsku. O rok neskôr som mu ponúkol miesto skauta dorastu v Saudskej Arábii a v roku 2014-15 bol mojím asistentom trénera na Kapverdách (kde sme skončili v top 10). Potom na Hattricku na niekoľko rokov z osobných dôvodov skončil, ale akonáhle som si všimol, že sa vrátil, hneď som ho zavolal na dobrodružstvo na Slovensku, aby sme mohli zažiť staré dobré časy a samozrejme som aj veril, že môže byť nápomocný.

Stručne by sme sa mali porozprávať o prvom období na Slovensku. Ako si myslíš, že bol pripravený tím? V kvalifikačnej skupine sme narazili na Švajčiarsko, Španielsko, Brazíliu, Srbsko a Rumunsko. Okrem Kataru, Beninu a tvojho nového domova Slovenska, ostatné tímy pôsobili ako jedna veľká medailová zbierka. Povedz nám o úskaliach, ktorým si čelil.

Keď som dostal kľúče od šatne, čakala na mňa skupina zaujímavých hráčov, prekvapivo dokonca silnejšia, ako som očakával z volieb. Pamätám si, že sme mali 4-5 top hráčov, ktorých som si hneď obľúbil a ostatní boli dosť dobrí na to, aby som veril, že sa do bitky o prvé dve postupové miesta môžeme zapojiť. Na druhej strane sme neboli favorizovaní, pretože minimálne Švajčiarsko, Španielsko a Rumunsko vyzerali v tom čase silnejšie (prípadne aj Brazília). Mojou prvou povinnosťou po zvolení bolo kontaktovať každého, kto vlastnil zaujímavých hráčov s kondíciou menej ako 8, aby boli títo hráči za dva týždne pripravení, pretože som veril, že na týchto detailoch záleží a chcel som mať k dispozícii čo najviac vhodných hráčov. Toto som na slovenskom NT vždy mal rád. Komunita počas mojich trénerských období nemala vždy najlepších hráčov, ale ich ochota a veľký počet pripravených hráčov k dispozícii nám dala možnosť vybrať si tých s dobrou formou kedykoľvek som to potreboval, čo občas kompenzuje alebo dokonca je dôležitejšie ako samotný skill.

Čo sa týka skupiny, pravdepodobne išlo o najvyrovnanejšiu a najsilnejšiu 8-člennú skupinu, ktorú som zažil. Dokonca aj malé krajiny sa mohli istým spôsobom presadiť a ukradnúť body väčším! Pamätám si, že Benin zvíťazil nad Rumunskom, my sme stratili 4 body proti Kataru a Brazília s nimi získala len bod, srbský tím nebol plne pripravený čo sa týka kondície, napriek tomu porazili Rumunsko dvakrát, Brazíliu a nás raz a remizovali so Švajčiarskom a Španielskom. Táto skupina bola skutočne komplexná a dychvyrážajúca výzva, pretože všetky kroky museli byť chirurgicky presné a vypočítané na minútu. Každé nešťastné rozhodnutie alebo výsledok mohol automaticky naštrbiť možnosť postupu. Nevyhnutne sme na svojej strane potrebovali šťastie, čo sa v rozhodujúcich momentoch aj podarilo a som skutočne rád, že sa nám z tejto “skupiny smrti” podarilo postúpiť. Nedostali sme za to žiadnu odmenu, najmä keď sme boli na MS vyradení pred medailovými bojmi (vyhrali Švajčiari), ale stále mám skvelý pocit z toho, že sme dokázali prekročiť tak veľkú prekážku aj keď to od nás očakával málokto.

Zo skupiny sme postúpili až posledným zápasom. Tvoja skvelá jazda sa skončila až v IV. kole. Môžeš opísať míľniky na ceste v tom čase za najväčším úspechom Slovenska ?

Existujú 2 alebo 3 vzrušujúce zápasy (“rozhodujúce momenty”, ako som opísal v predošlej odpovedi), ktoré mi hneď prišli na um. Povedal by som, že najdôležitejším bolo víťazstvo nad Švajčiarskom, kedy som tak trochu zúfalo zahral MOTS, pretože som za každú cenu potreboval 3 body. Veril som, že nemám inú možnosť, aj keď som vedel, že tým ohrozím 2 zápasy, ktoré nás čakali proti Beninu a Brazílii. Ďalším momentom boli dve fantastické výhry nad Španielskom, najmä v zápase vonku, čo som sám nečakal. To ma po 2 predošlých nepresvedčivých výkonoch prinútilo opäť veriť, že žijeme (prehrali sme v Brazílii a doma stratili 2 body proti Kataru). Takmer celú kvalifikáciu sme hrali ako na hojdačke mimo 2 postupových miest, ale zrazu sa karta obrátila a v poslednom zápase sme sa nemuseli pozerať na iné zápasy a kalkulovať, stačilo sa sústrediť na náš výkon. Aj na MS sme zažili niekoľko uspokojivých večerov, ale úprimne ani jeden nebol ako tie z kvalifikácie... Počkať, skoro som zabudol pripomenúť rozhodujúci zápas II. kola proti Estónsku, keď sme prehrávali o gól, súper sa už stiahol do 4-5-1 a vyzeralo to na náš koniec, pretože na postup sme potrebovali aspoň vyrovnať. Potom, v 84. minúte skutočne prišiel gól. Musím priznať, že sa mi neuveriteľne uľavilo 😅