Community » Hattrick Press

Potulky so svetovým šampiónom (1. časť)

Written by LA-keebak

Slovensko je v každom prípade malá krajina. Napriek tomu sa nám nedávno podarilo vyhrať Majstrovstvá sveta, pričom doteraz sme v sekcii seniorských národných tímov nemali ani jednu medailu. Všetko sa ale zmenilo, keď sa vo voľbách objavil portugalský manažér a svetobežník kanit0. Keďže s nami strávil 4 sezóny a celkovo viac ako rok svojho života, dosiahol na najvyššie méty, rozhodol som sa vyspovedať ho. Pripravte sa na skutočne vyčerpávajúci rozhovor.

Špeciálne poďakovanie za pomoc pri vzniku tohto rozhovoru patrí manažérom LuisMarques (9381045) a ADoherty (344036), ktorí vymysleli niekoľko zaujímavých otázok a samotnému kanit0vi, ktorý má rád detailné vysvetľovanie zmýšľania a svojej práce.

Môžeš sa predstaviť tým, ktorí ťa ešte nepoznajú?

Veľmi krátko, volám sa André, mám 28 rokov, som tichý a okrem iných vecí aj bystrý chalan z Portugalska, fanúšik Benficy a človek, čo touto hrou trávi naozaj veľa času kvôli mojej vášni k nej.

Kedy si sa začal zaujímať o národné tímy? Ako si sa do tohto sveta ponoril po prvý raz?

Môj záujem začal v roku 2009, počas mojej vôbec prvej sezóny na Hattricku, keď som bol ešte len tínedžerom (staré dobré časy)! Na konferenciách som bol veľmi aktívny, pretože som sa zaujímal o hru a chcel som sa naučiť všetko a čím skôr, až som sa jedného dňa ponúkol (alebo ma zavolali, to už si ozaj nepamätám) robiť skauta na Kapverdách, ktoré v tom čase viedol portugalský manažér. Takto to celé začalo. Keď som sa naučil základy, ako fungujú národné tímy, začal som sa zaujímať o dosiahnutie niečoho väčšieho, konkrétne som sa chcel stať národným trénerom. Preto som niekoľkokrát kandidoval vo voľbách v rôznych krajinách, avšak bez úspechu až do dňa, kým som nedostal jeden hlas vo voľbách v Saudskej Arábii. Vtedy som sa rozhodol, že tam zostanem a budem pomáhať ich trénerovi U20, čo malo za následok zvýšenie mojej dôveryhodnosti a moje zvolenie o niekoľko mesiacov neskôr.

Prečo považuješ národné tímy za tak zaujímavú súčasť hry?

Úprimne, ťažko na to hľadám slová... Som hrdý za reprezentáciu krajiny a je krásne mať za sebou komunitu, ktorá sleduje zápasy a fandí vám, čo sa pri obyčajných tímoch nestáva. Myslím, že národné tímy počas rokov budujú nádherné príbehy, pretože pripraviť hráčov, aby mohli súťažiť medzinárodne na najvyššej úrovni, trvá skutočne dlho a potešiť manažérov povolaním ich hráča po tak dlhom tréningu a čakaní ma robí šťastným. Podľa mňa sú to hlavné príčiny, prečo sú národné tímy špeciálnym a úplne odlišným svetom od toho klubového.

Koľko NT/U20 tímov si viedol?

Dvakrát som bol trénerom U20 Saudskej Arábii (2011-12), päťkrát som viedol U20 Portugalsko (2012 a neskôr 4 za sebou idúce cykly 2016-18), NT Kapverdy trikrát (2013-14 s jednou prestávkou a potom v roku 2019), U20 Kapverdy raz (2015), raz NT Portugalsko (koncom roku 2019) a nakoniec, ako viete a dôvod, prečo sa rozprávame, dvakrát NT Slovensko (2020-21).

Očividne máš obrovské skúsenosti s vedením reprezentácie. Myslíš, že si sa počas všetkých tých období zmenil v zmysle rozmýšľania, strategických rozhodnutí či striedaní?

Áno, musím priznať, že keď som sa stal národným trénerom po prvýkrát (v Saudskej Arábii a Portugalsku), nevedel som ani polovicu toho, čo viem dnes a ak mám byť úprimný, možno som ani nebol dostatočne pripravený... Veľmi som sa zmenil a aj ľudia, ktorí ma dlho poznajú majú rovnaký názor, takže som si uvedomil, že všetky zlé skúsenosti z minulosti boli prospešné a nestali sa nadarmo. Konkrétne som sa zmenil v rozmýšľaní ohľadom zostáv (v podstate som opatrnejší a viac si uvedomujem význam držania lopty), trochu čo sa týka práce s náladou v tíme a aj psychologicky, pretože v minulosti som býval neistý a pesimistický, na čom som začal pracovať hlavne počas obdobia na Slovensku.

Myslíš, že ti k tomu pomohla aj prvoligová skúsenosť z klubovej úrovne?

Myslím, že všetky skúsenosti sú dôležité, takže áno, určite mi pomohla. Medzi klubom a reprezentáciou existujú určité rozdiely ako napríklad osobné bránenie, ktoré som hojne využíval, keď moje tímy hrali o najvyššie priečky. Vždy ale existuje niečo, čo sa naučíte v zápasoch svojich tímov a neskôr je možné to preniesť aj do reprezentácie. Napríklad, úspechy, ktoré som dosiahol so svojim portugalským tímom boli čiastočne zapríčinené tým, že som mal PNF (silový útočník s normálnym pokynom, pozn. autora) a relatívne vysoký/lepší rating nepriamych kopov ako súperi a ak ste sledovali zápasy slovenského NT, dali sme góly pomocou špeciality PNF, nepriamych kopov, rohov, ubránili sme niektoré rohy súperov a v semifinále Pohára Európy sme rozhodli až v penaltovom rozstrele (aj keď skúsenosti sú v tomto prípade dôležitejšie ako štandardky). Zaujímavé je, že takéto udalosti sa dajú nájsť v rozhodujúcich zápasov ako napríklad v štvrťfinále Pohára Európy a dokonca finále MS, obe proti Taliansku. Môžete povedať, že sme mali trochu šťastia a nebudem to popierať, ale nebolo to len o šťastí a prinajmenšom sme tomu išli naproti, pretože som sa na takéto situácie snažil tím pripraviť. V polovici môjho prvého obdobia ako trénera NT som väčšinu majiteľov hráčov požiadal o viac tréningu SP ako zvyčajne. V podstate si myslím, že prvoligová skúsenosť mi dala možnosť veriť, že nie vždy vyhrá najsilnejší tím a naučila ma, že použitie špecifických hráčov a detailov sa dá premeniť v úspech.

Aký bol tvoj najväčší úspech v národných tímoch pred ziskom medailí pre Slovensko?

Toto bolo moje najúspešnejšie obdobie: (/World/WorldCup/?cupId=149&season=57&matchround=18&cupSeriesUnitId=1152)
Viedol som U20 Kapverdy, v tom čase krajinu s približne 100 manažérmi a dokázal som postúpiť z kvalifikácie na MS prvýkrát v ich histórii zo skupiny s Francúzskom, Tureckom, Jordánskom s veľkými skúsenosťami a Luxemburskom (ktoré tiež postúpilo). Mal som šancu postúpiť o jedno kolo ďalej, keďže II. kolo som hral proti Taliansku, Bielorusku a Bangladéšu a na konci sme mali 7 bodov ako Taliansko a dostal som sa do III. kola, kde už som prakticky nemal šancu proti favoritom z Fínska a Švajčiarska.

Môj druhý najlepší výsledok som dosiahol s U20 Portugalskom: (/World/WorldCup/?cupId=149&season=67&matchround=18&cupSeriesUnitId=1453)
Chýbal mi jeden gól, aby som postúpil do IV. kola so Švédskom a neskôr strieborným medailistom Holandskom! 😕

Prečo si myslíš, že si nikdy nedosiahol také úspechy ako so Slovenskom?

Hmm, možno je to tak a stalo sa to, keď sa to malo stať bez konkrétneho dôvodu, ale verím, že sú za tým nejaké faktory... napríklad a bez toho to nejde, aby sa človek stal majstrom sveta, je treba mať šťastie, a to ma predtým nikdy nesprevádzalo (alebo som mal teraz šťastie, aby som sa vyhol “skupinám smrti”, súperom s veľkou prevahou nálady v tíme, hraniu normal alebo MOTS proti nám a nešťastným výsledkom v dôležitých zápasoch, ktoré boli 50/50 alebo aj keď sme mali miernu prevahu). Okrem toho, ako som spomenul v jednej z predošlých odpovedí, nikdy predtým som nebol taký schopný a sebavedomý, čo sa týka rozhodnutí, ktoré som robil a s ohľadom na moje minulé skúsenosti, pretože tie ma zocelili ako trénera v každom smere (vrátane toho, ako sa vysporiadať s kritikou). Uvedomil som si, že by som mohol zmeniť moje myslenie v niektorých aspektoch, kde bol priestor na zlepšenie. Preto by som povedal, sebazlepšenie počas tých rokov v kombinácii s dobre pripraveným tímom (aj s mojim úpravami), trochu šťastia a skvelá komunita, ktorá ma celý čas podporovala (čo je tiež veľmi dôležité) boli dôvodmi, prečo to všetko nakoniec vyvrcholilo týmto úspechom.